Čo je treba na virtualizáciu?

Často sa stretávam s otázkou, čo všetko je potrebné na virtualizáciu. V tomto článku popíšem ako postupovať pri výbere hardwarových komponentov pre serverovú virtualizáciu.

Základný princíp virtualizácie som popísal v mojom článku Čo je to virtualizácia. Teraz sa budem zaoberať výberom konkrétneho HW potrebného pre virtualizáciu.
Teoreticky pre serverovú virtualizáciu postačuje mať jeden server. Na ňom sa nainštaluje Hypervizor a môže sa virtualizovať. Týmto síce získame možnosť behu viacerých OS na jednom HW ale zároveň vznikne nevýhoda – pri výpadku tohto servera to bude znamenať výpadok a teda aj nedostupnosť viacerých virtuálnych strojov. Preto sa pre virtualizáciu odporúča použiť minimálne dva serveri a jeden storage a o tejto minimálnej, ale úplné dostačujúcej konfigurácii budem písať ďalej.

STORAGE

Všetky dáta budú centrálne uložené na storage na ktorý budú mať prístup oba serveri. Storage musí mať vysoké zabezpečenie aby vedel poskytovať svoje služby aj pri výpadku nejakého hardwarového komponentu. Preto musí mať duálne storage procesory aj napájacie zdroje. Dostupnosť dát na harddiskoch sa zabezpečuje pomocou technológie RAID a využitím tzv. „Hot spare“ harddiskov. Serveri sú k tomuto storage pripojené cez SAN – Storage area network, čo je sieť oddelená od zvyšku siete určená len na prenos dát medzi storage a servermi. V malých nasadeniach sa dá urobiť priame prepojenie medzi storage a servermi, pre väčšie nasadenia aj pre zvýšenie priepustnosti sa používajú SAN switche.

VMware podporuje 3 možnosti pripojenia: Fiber channel, iSCSI a NFS.

  • Fiber channel – optické prepojenie, ktoré vyžaduje použitie špeciálneho HW – ako sieťových kariet tak optických káblov a switchov. Podľa väčšiny odborníkov je to najrýchlejšie prepojenie ale väčšinou býva aj najdrahšie.
  • iSCSI – SCSI over IP, je možné použiť aj bežné sieťové karty a SAN switche aj špecializovaný HW. Rýchlosť protokolu závisí od spôsobu nasadenia a je to ideálna platforma pre SMB segment.
  • NFS – oproti predchádzajúcim dvom protokolom je NFS súborový protokol, ktorý využíva bežné sieťové pripojenie.

Takže ako si vybrať správny storage? Ako som už napísal mal by byt redundantný, mal by vedieť komunikovať protokolom, ktorý ste pre vaše prostredie zvolili, mal by byť rozšíriteľný, mal by poskytovať potrebný výkon, mal by mať dobrý support a najme by mal byť certifikovaný pre nasadenie VMware. Toto sa dá overiť na stránke: http://www.vmware.com/go/hcl

SERVRE

Serveri budú poskytovať výkon viacerým virtuálnym strojom. Dá sa povedať, že pre virtualizáciu platí: Čím viac jadier, tým lepšie. Čo sa týka pamäte, tak platí to isté. Väčšinou sa stretávam s tým, že práve pamäť býva nedostatkový tovar a procesor ma stále rezervu. Takisto treba počítať s tým, že v prípade výpadku jedného servera pobežia všetky virtuálne stroje na jednom serveri! Počet sieťových portov je tiež dôležitý, najme ak sa používa iSCSI. Certifikáciu serverov treba tiež overiť na stránkach VMware.

SIZING

Serveri aj storage by mali mat dostatočný výkon, aby na nich bežali všetky vaše virtuálne stroje. Takisto treba počítať s rezervou v špičkách a s rastom požiadaviek do budúcna. Preto odporúčam, aby sa odmerala záťaž fyzických serverov, čím sa zistí aké sú požiadavky na CPU, RAM alebo na HDD. VMware má na to produkt Capacity Planner, ktorý môžu partneri pre tieto merania použiť. Serveri aj storage by mali byt rozšíriteľné, aby sa im dal v budúcnosti jednoducho pridať ďalší výkon.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.